Ahojte!
Po veľmi a naozaj veľmi dlhej dobe Vám opäť píšem článok, na ktorý sa posledný mesiac chystám.
Začiatkom októbra minulého roka sme sa s priateľom rozhodli, že dcére doprajeme súrodenca, vysadila som HAK, ktorú som dlhodobo užívala no nečakala som, že nám to môže vyjsť v podstate hneď. V decembri, keď mi menštruácia meškala tretí deň som sa rozhodla urobiť si test, tajne som dúfala, že tam tie dve čiarky aj budú a nemýlila som sa. Nakoľko som strašne nedočkavá a neviem takéto veci udržať len pre seba, hneď som test ukázala priateľovi. Obaja sme sa veľmi začali tešiť. Doktor tam prv veľa nevidel tak ma objednal na sono až po sviatkoch, ja som si každý týždeň robila testy či čiarka silnie alebo slabne. Rodine sme túto informáciu oznámili na štedrý večer. 27.12. prišiel konečne ten deň a išla som k doktorovi. Bola som v tom čase v 6tt. a bola už aj činnosť srdiečka. Pre mňa ten najkrajší zvuk ♥spýtal sa ma či chcem aj foto no nechcela som, chcela som počkať kým drobček podrastie aby ho aj na sone bolo lepšie vidno. Teraz to ľutujem, že tú foto nemám....
Na ďalšie sono ma objednal na 23.1.2020. Dovtedy som čakala, užívala si tehotenstvo, aj keď mi občas bolo zle a bývala som veľmi unavená.
Začiatkom januára mi úplne zmizli príznaky. Celkom som sa zľakla no nerobila som paniku, brala som to tak, že toto tehotenstvo nebudem znášať tak ako som znášala to prvé, kedy mi bývalo naozaj veľmi zle takmer celé dni. Testy som si už nerobila žiadne, len som čakala na ten deň, kedy pôjdem opäť na sono. Ani neviem ako ten deň prišiel, ja a priateľ sme išli k doktorovi no priateľa som prosila nech nejde so mnou dnu, proste som mala veľmi zlé tušenie no snažila som si to nijako nepripúšťať.
Bola som v 10tt rovnako v tomto tt som bola na sone aj s dcérou. Doktor začal vykonávať ultrazvuk no nevravel nič, vedela som, že niečo nie je v poriadku, viem ako vyzerala dcéra na ultrazvuku v tom týždni a videla som ako vyzerá tento drobec. Nebolo tam dokopy nič....
Nakoniec sa doktor rozhodol pre vnútorný ultrazvuk a potom to povedal jasne. Nie je tam činnosť srdiečka.....
Vtedy som sa rozplakala, diagnóza zamlčaný potrat. Možno keby idem k nemu v čase, kedy mi zmizli príznaky možno by sa ešte niečo dalo robiť a možno aj nie, kto vie....
Dal mi týždeň nato či si moje telo uvedomí aj samé, že som potratila a vyplaví to von, lenže sa tak nestalo a ja som o týždeň neskôr skončila v nemocnici na kyretáží. Veľmi som sa toho bála no zvládla som to. Fyzicky som na tom dobre už, no moja psychika trpí aj skoro po mesiaci. Nedokážem sa dívať na tehotné ženy a už vôbec nie na novorodencov....
O 3 mesiace by sme sa chceli pokúšať opäť a verím, že nám to už vyjde a všetko bude v poriadku. Dnes už viem, že sa to môže stať naozaj každej a ja taktiež nie som výnimka, v ničom....
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára